Viedeň/Bratislava
7. novembra (TASR) – Významný rakúsky zoológ Konrad Lorenz je jedným zo
zakladateľov modernej etológie, ktorá sa zaoberá správaním zvierat. Od
narodenia Lorenza uplynie v utorok 7. novembra 120 rokov.
Uznávaný vedec počas svojho bádania spozoroval, že každý živočíšny druh
charakterizujú nielen spoločné telesné znaky, ale aj správanie. Tento
poznatok platí aj pre človeka, patriaceho do skupiny primátov. Lorenz
počas svojho života rozvíjal teóriu, že živočíšne druhy sú geneticky
konštruované tak, aby sa naučili špecifické druhy informácií, ktoré sú
dôležité pre prežitie druhu. Skúmal tiež aj to, ako sa vyvíjajú a
dozrievajú vzorce správania počas života organizmu.
Lorenza zaujala agresivita u živočíchov a poukázal i na jej pozitíva:
napríklad na konkurenčné boje a víťazstvo najsilnejšieho, schopného
zabezpečiť skupine, živočíšnemu druhu, ďalší úspešný vývoj. V roku 1973
spolu so zoológmi Karlom von Frischom a Nikolaasom Tinbergenom získal
Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.
Narodil sa 7. novembra 1903 vo Viedni do rodiny lekára. Záujem o život
zvierat sa v ňom prebudil už v mladom veku, keď si z neďalekej
schönbrunnskej zoologickej záhrady prinášal domov choré jedince, o ktoré
sa staral. Okrem toho si denníkovou formou viedol podrobné záznamy o
správaní vtákov.
V roku 1922 začal podľa želania otca študovať medicínu. Dva semestre
strávil na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, následne sa vrátil
študovať do Viedne a pokračoval v podrobných pozorovaniach správania
zvierat. V roku 1933 získal doktorát zo zoológie. Pri jednom zo svojich
bádaní opísal učenie mláďat kačíc a husí. Pred čerstvo vyliahnutými
mláďatami kačíc napodobňoval kvákanie ich matky a spozoroval, že sa
krátko po vyliahnutí mláďatá naučili nasledovať buď skutočných alebo
náhradných rodičov.
V roku 1937 sa stal spoluredaktorom popredného časopisu pre etológiu
Zeitschrift für Tierpsychologie (Časopis pre psychológiu zvierat) a bol
tiež vymenovaný za lektora porovnávacej anatómie a psychológie zvierat
na Viedenskej univerzite. V rokoch 1940-1942 pôsobil ako profesor a
vedúci katedry všeobecnej psychológie na Albertovej univerzite vo
vtedajšom nemeckom Königsbergu (dnes Kaliningrad, Rusko).
Medzi rokmi 1942 - 1944 slúžil ako lekár v nemeckej armáde, zo
sovietskeho zajatia sa vrátil do Rakúska až v roku 1948. Krátko na to
viedol Ústav porovnávacej etológie v Altenbergu (1949 – 1951). V roku
1950 založil oddelenie porovnávacej etológie na Ústave Maxa Plancka v
nemeckom Bulderne.
Celoživotného uznania sa Konrad Lorenz dočkal v roku 1973. Spoločne s
dvoma blízkymi spolupracovníkmi Rakúšanom Karlom von Frischom a
Holanďanom Nikom Tinbergenom si v Štokholme prevzali Nobelovu cenu za
fyziológiu a medicínu za objavy týkajúce sa vzorcov správania zvierat.
Vedec sa stal autorom publikácií ako napríklad Základy etológie, Osem
smrteľných hriechov, Odvrátená strana zrkadla, Takzvané zlo, Zhováral sa
s dobytkom, vtákmi a rybami. Konrad Lorenz zomrel 27. februára 1989 v
rodnej Viedni.
0